Pri právnych úkonoch súvisiacich s nehnuteľnosťami je možné dať sa zastúpiť inou fyzickou osobou, príp. právnickou osobou. Občiansky zákonník v danej súvislosti diferencuje medzi zákonným zastúpením a zastúpením na základe tzv. dohody o plnomocenstve.
Zákonné zastúpenie
Zákonné zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu. Typickým príkladom zákonného zastúpenia je zastúpenie maloletého dieťaťa. Kto je jeho zákonným zástupcom, ustanovuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine. Uvedené zastúpenie maloletého vyplýva z jeho nedostatočného veku a rozumovej i vôľovej spôsobilosti. Maloletí síce sú spôsobilí na právne úkony, ale len tie, ktoré sú svojou povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Pokiaľ by napr. išlo o právne úkony súvisiace so spravovaním ich majetku, najmä nehnuteľného, samostatne s ním nakladať nemôžu. Pokiaľ maloletý žije v usporiadanej rodine, sú jeho zákonnými zástupcami obaja jeho rodičia. Ak nie, je ním ten s rodičov, ktorému bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti. V takom prípade je zákonný zástupca povinný spravovať majetok maloletého a ak nejde pri tejto správe o bežnú vec (bežnou vecou nie je napr. scudzenie nehnuteľnosti, založenie nehnuteľnosti a pod.), zákon vyžaduje na také nakladanie s majetkom schválenie súdu. V danej veci je možné nás kontaktovať na nižšie uvedenom elektronickom kontakte ako i v prípade vypracovania náležitého plnomocenstva. Zvláštnou formou zastúpenia je opatrovník, ktorý sa ustanovuje osobám, ktoré boli rozhodnutím súdu buď úplne pozbavené spôsobilosti na právne úkony, alebo ich spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. Opatrovník sa ustanovuje aj osobám, ktorých pobyt nie je známy a jeho ustanovenie si vyžaduje ochrana ich záujmov alebo verejný záujem, prípadne iný vážny dôvod.
Zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve
Dohoda o plnomocenstve je listina, v ktorej splnomocniteľ oprávňuje splnomocnenca robiť v mene splnomocniteľa právny úkon, príp. viaceré právne úkony. Je nevyhnutné, aby v dohode bol uvedený rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Splnomocnencom môže byť ak fyzická tak i právnická osoba. Ak je plnomocenstvo udelené právnickej osobe, právne úkony v mene splnomocniteľa robí buď jej štatutárny orgán alebo osoba poverená štatutárnym orgánom. Zákon umožňuje, aby jednu osobu zastupovali aj viacerí splnomocnenci, pritom ak v plnomocenstve nie je uvedené inak, konajú títo spoločne. Splnomocnenec je oprávnený na všetky právne úkony vymedzené v plnomocenstve, a z týchto úkonov vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému – teda splnomocniteľovi. Pokiaľ by však splnomocniteľ dal splnomocnencovi pokyny mimo plnomocenstva, tieto nemajú vplyv na právne účinky voči osobám, vo vzťahu ku ktorým splnomocnenec konal. To však neplatí, ak týmto osobám boli tieto pokyny známe. Pokiaľ ide o otázku právnej formy dohody o plnomocenstve ohľadne nehnuteľností, na uvedené odpovedá Občiansky zákonník v § 31 ods. 4, ako aj platná judikatúra, rozsudok R 26/1956: „Prejav, ktorým sa dáva zmocnenie na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam, musí byť urobený práve tak, ako právne úkony samy, v písomnej forme (§ 40 OZ). Nedostatok v predpísanej forme nemožno nahradzovať neformálnym, prípadne konkludentným prejavom vôle.“
Prekročenie oprávnenia z plnomocenstva a otázka jeho schválenia
Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie, splnomocniteľ je jeho konaním viazaný, len ak jeho konanie schválil. Splnomocniteľ je však povinný oznámiť osobe, s ktorom splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o prekročení oprávnenia dozvedel. Inak platí, že prekročenie bolo schválené. Môže nastať aj situácia, kedy niekto buď prekročí svoje oprávnenie alebo koná za niekoho bez plnomocenstva. V takom prípade platí, že z takého konania je zaviazaná konajúca osoba, ibaže osoba, za ktorú sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného konania schválila. V opačnom prípade sa konajúci vystavuje nebezpečenstvu, že osoba, s ktorou konal bez plnomocenstva, bude od neho požadovať buď splnenie záväzku alebo náhradu takto spôsobenej škody.
Zánik plnomocenstva
K zániku plnomocenstva dochádza na základe viacerých skutočností, a to vykonaním úkonu, na ktorý bolo plnomocenstvo obmedzené, výpoveďou plnomocenstva splnomocnencom, odvolaním plnomocenstva splnomocniteľom a smrťou splnomocnenca. Pokiaľ by došlo k smrti splnomocniteľa, k zániku plnomocenstva dochádza, len ak jeho práva a záväzky neprešli na jeho právneho nástupcu. V súvislosti so zánikom plnomocenstva jeho odvolaním platí fikcia trvania právnych následkov úkonov urobených splnomocnencom, a to do doby, kedy sa splnomocniteľ o zániku plnomocenstva dozvedel. Uvedené je však vylúčené, ak konajúci o zániku plnomocenstva vedel alebo musel vedieť. Splnomocnenec je povinný pri úmrtí splnomocniteľa alebo pri vypovedaní plnomocenstva urobiť ešte všetky úkony, ktoré neznesú odklad, aby splnomocniteľ neutrpel ujmu na svojich právach. I tu platí fikcia zachovania účinkov úkonov vykonaných splnomocnencom – za podmienky, že tieto úkony neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca.
Otázky adresujte na: lasak@defensa.sk
